Blog & My Portfolio

Štúdio tanečného klubu KTC na Tehelnej ulici dňa 7.4.2018. Študenti Gymnázia Tilgnerova a ich slávnostný venček a zavŕšenie kurzu spoločenského tanca.

V poliklinike na Tehelnej ulici sa konal predposledný venček sezóny 2017/2018. Dve gymnáziá, Jura Hronca a na Ul. Ladislava Sáru, sa v koprodukcii predviedli pred svojimi rodičmi. Ako to už býva, na gymnáziách je chlapcov málo, a tak bolo badať, že tí odvážnejší neboli na parkete prvýkrát. Hoci aj boli malé zaváhania, celkový pohľad bol veľmi dobrý a študenti ukázali to najlepšie, čo sa naučili. Skvelá zábava sa tiahla celým programom. A keď už v sále zhaslo svetlo a rodičia sa pobrali domov, študenti vo svojej zábave pokračovali až do skorých ranných hodín.

24.2.2018 sa konal ďalší stredoškolský venček, tentokrát Gymnázia na Ul. Ladislava Sáru. Chlapci boli extra sebavedomí, dievčence rozjarené, všetko sa teda začínalo v pohodovej atmosfére. Po nástupe zazneli prvé tóny anglického valčíka a zrazu sa všetko zmenilo. Len kde-tu nejaký úsmev, tanečné páry sa až príliš sústredili na zapamätané kroky. Trvalo to dlhú chvíľu, kým opadol stres. Keď študenti ukončili svoje pôsobenie vyhlásením kráľa a kráľovnej venčeku, na rad prišli rodičia. Po spoločnom tanci boli vyzvaní na parket, aby sa aj oni čo to priučili. Ladný anglický valčík a temperamentná cha-cha ich príjemne potešila a naladila po dlhom sedení. Na záver opäť študenti ukázali na tanečnom parkete, že pri rytme makareny je svet o niečo veselší.

A je tu ďalšie pokračovanie seriálu venčekov KTC. Dnes v hlavnej úlohe Gymnázium Bilíkova 24. Réžiu tohto zoskupenia zobrala úspešná tanečná lektorka Miška Komorová. V prvom dejstve sa študenti ponevierali po chodbách a šatniach, akoby ani nevedeli, čo ich čaká. Smiech a dobrá nálada sa niesla vzduchom. A potom to prišlo. Nástup a ide sa na ostro. Smiech ustal, kútiky úst len veľmi zťažka držali svoju vyššiu pozíciu. Upriamení v pohľade svojich rodičov tancovali o dušu. Trvalo to asi dve hodiny, kým skončil maratón ukážok o hľadaní kráľa a kráľovnej venčeku. Podarilo sa. Kráľovský pár sa našiel a všetko sa skončilo happyendom. Dozvuky sa už niesli v rytme vlastnej hudby a chaotického tanca.

V priestoroch Tanečného domu UDT sa konala malá pohybová udalosť. Račianska Tančiareň. Pre mňa krátka a náročná výzva na fotografovanie. Svetla málo, bolo potrebné svietiť. Napriek tomu veľmi príjemná spoločnosť pod vedením skúseného lektora Jozefa Čonku. Veselá hudba, atmosféra, dospelí sa zabávali a čo to sa aj naučili. No nemohlo to dopadnúť nijak inak ako skvelo.

V priestoroch tanečnej školy KTC na Tehelnej ulici sa opäť raz konal venčekový ples, kde sa uhladení mladí páni a vykrášlené slečny rozhodli predviesť svoje nadobudnuté tanečné poznatky pred svojimi najbližšími. Neistota a možno stres zapríčinili rozpačitý štart. Atmosféra hustla. Po zaznení prvých tónov hudby a spomenutí si na prvých pár krokov, sa študenti uvoľnili a ďalší priebeh sa už niesol vo víre ladného tanca. A záver? Triumfálny! Veď sa pozrite…

A opäť raz v Nemeckom dome. Trieda z Gymnázia Jána Papánka si prišla vyskúšať účinkovanie v škole tanca. Najprv bolo vidieť nervózne tváre plné sústredenia. Nie je ľahké si za pár týždňov zapamätať všetky tie zostavy a základné kroky. A ešte sa aj prezentovať pred rodičmi. Avšak absolventi všetko zvládli a potom si plnými dúškami užívali zaslúženú chuť víťazstva.

Nemecký dom v bratislavskej Rači opäť raz hostil slávnosť nadaných študentov. Slávnostný tanečný venček Gymnázia na Hubeného ulici. Začiatky boli mierne rozpačité, veď nie každý deň prezentujete pred svojimi rodičmi, čo ste sa naučili. Ale ako to už býva, oficiálny program uplynie a ostatná časť už je plná zábavy. A tak tomu bolo aj tentokrát.

Keď sa čakalo na Liborka, mala táto rodinka doma veselo. A presne také bolo naše rodinné fotenie. Veselé:) Bratček Edko robí maminke “radosť” a pri fotení bol veľkou posilou a inšpiráciou. Všetko dopadlo nad očakávania a rodinka sa už teší v plnom počte na nové spoločné zažitky.

Mal som jeden nápad. Potreboval som pekné miesto zaliate slnkom a nejakú starú vec, ktorá by dodala fotkám špeciálny charakter. Postačil by aj obyčajný kufor a oprášené poklady z detstva. Všetko som našiel v Humennom. Starí rodičia zbierali hračky svojich detí a kufor bol ešte po ich rodičoch z 50-60.tych rokov. Kopec nad Humenným, pokosená trávička a zapadajúce slnko vytvorili priam dokonalú kulisu pre malého nezbedníka a výsledok? Posúďte sami…

Krásna nevesta, veselý ženích a kopec zábavy. Taká bola svadba Dominiky a Milana, ktorú som fotografoval v príjemnom prostredí salónu Silvia a Penziónu pri rybníku vo Veľkej Pake.